Neobzerajte sa, pani Lótová!

Ach, ako ja milujem také tie „random“ náhodné veci! Napríklad dnes na mňa z rádia, ktoré nehrá stále iba 5 piesní dookola, vyskočila dávno zabudnutá krásna pieseň s asi doživotne aktuálnou pointou:

„Čo bolo, bolo, teraz skúsme nájsť to podstatné, to, čo je v nás…“

Čo bolo, bolo,…spievajú mi Elánci a ja rozmýšľam, koľko je to už rokov…viac ako 30? To znamená, že táto pieseň vznikla ešte v časoch hlbokej totality, keď sa nič „biblické“ ani len spomenúť nemohlo. Hm, ale pani Lótová alias biblická Lótova žena cenzúre predsa len utiekla – možno vďaka tomu slovenskému „-ová“ priezvisku 🙂 V biblickom príbehu však neutiekla – proste nedala to. A my sa môžeme z jej nešťastia poučiť. Záleží len na nás, či chceme…

„…záleží len na nás – je to tak! Neobzerajte sa, pani Lótová!“

Lótova žena( jej meno vraj nie je známe) bola spolu s mužom a dvomi dcérami uchránená pred skazou mesta Sodoma pod podmienkou utekať vpred a neobzerať sa späť! Kto vie, prečo sa teda obzrela. Či zo zvedavosti alebo si chcela uchovať posledné spomienky…, no stálo ju to život. Skamenela, vlastne, premenila sa na soľný stĺp.

O posolstvách pani Lótovej

Môžu byť viaceré a čo je zvláštne, stále sú aktuálne. Napríklad:

1.Ak dostaneme šancu vykročiť z niečoho starého, nefunkčného, zatuchnutého – nech už je to čokoľvek – bez váhania vykročme a neobzerajme sa späť. Inak hrozí, že naveky „skamenieme“ (v tom starom a nefunkčnom). A to je ako umieranie za živa – bolesť striedajú výčitky z premárnených príležitostí, čo by bolo, keby… A druhá šanca už nemusí prísť.

2.Čas a vývoj sa nedá zastaviť, a už vôbec nie vrátiť. Má len jediný smer – vpred! Príkaz „neobzerať sa späť“  je teda úplne logický. Nebráňme sa novým veciam, myšlienkam, skúsenostiam, novým obzorom. Žime s otvorenou mysľou aj srdcom a stále sa učme. Život je cesta vpred. Inak sa staneme kameňom na ceste, ktorý prekáža a zavadzia a každý ho odkopne.

3. Nevracajme sa späť do minulých bolestí a krívd, lebo nás (z)ničia! Priznajme si, že sme neraz ako tá pani Lótová? Donekonečna rozpitvávame staré krivdy a fúkame si boliestky. A potom sa čudujeme, že sme akísi skamenelí a neschopní pohnúť sa vpred.  Nakreslime si teda tú symbolickú hrubú čiaru. (Keby to bolo také jednoduché! Ja viem. „Bože, jak já vím..!“ pritakáva mi v rádiu tentokrát Hana Hegerová 🙂 Tieto synchronicity sú úžasnéé!

Priznajme si, že sme neraz ako pani Lótová? A potom sa čudujeme, že sme akísi skamenelí a neschopní pohnúť sa vpred. Posolstvo možno znie: Neobzeraj sa späť do minulých bolestí a krívd, lebo Ťa zničia!

Skamenelí v minulosti?

Svet je dnes oveľa viac slobodný, ale my sme stále akísi neslobodní. Zaseknutí v minulosti, točíme sa v tých svojich krivdách ako škrečok v koliesku. Alebo aj kráčame, ale krok vpred a dva nazad! Nazad do pohodlíčka, do starých zvykov a pokrivených myšlienok.

V kostoloch slobodne spievame z plných pľúc, na seminároch počúvame vzletné myšlienky…, no a hneď za rohom si ideme opäť „to svoje“. Viac ako seba skúmame a hodnotíme iných, vieme úplne presne, čo by mali zmeniť, ale sami sme nedotknuteľní. Naše ego je príliš veľké a tučné – veď predsa zjedlo všetku múdrosť sveta! A duša, ktorá sa tu niečo prišla naučiť, zostane podvyživená.

Prejde mnoho rokov v relatívnej spokojnosti…

A potom nás „zrazu“ prikvačí nejaká choroba. Kdesi sme síce čítali, že naše telo a duša sú spojené nádoby a že liečba na úrovni tela je krátkozraká. Treba liečiť najmä chorú dušu. Teóriu teda ovládame. Aj kúsok vykročíme. A potom sa v prvej slabej chvíli obzrieme späť! Obviníme všetkých, od Boha, (ako to len mohol dopustiť?), cez lekárov, príbuzných, predkov, spoločnosť…Seba samých elegantne preskočíme. Ach, nič sme nepochopili!

Každý nový deň

– Posolstvo pani Lótovej sa však nemusí týkať len radikálnych a vyhrotených situácií, ale aj tých zdanlivo malých, menej dramatických, každodenných. Napríklad:

  • nevyťahovať staré boliestky na svetlo nového dňa
  • nevyhadzovať na oči iným chyby spred dvoch týždňov
  • nevŕtať sa v minulosti, ktorú nezmeníme

My – ženy, sme totiž na toto expertky. Na to obzeranie sa, spomínanie, doslova rýpanie sa v minulosti. Nuž, nebol to Lót, ale jeho žena, čo sa obzrela. A jej osud nás varuje, ako veľmi si škodíme. Aj z množstva odrobiniek narastie časom veľká kopa.

Každý nový deň môže byť krokom vpred a šancou začať odznova. Uzdraviť seba aj svoje vzťahy. Vážiť slová, ktoré ideme vypustiť z úst. A myšlienky, samozrejme, tiež. Nežime teda v minulých, starých krivdách, doslova utekajme od nich preč! Pardon, vpred! Inak hrozí, že skamenieme. Stučnieme. Zoškaredieme. Ochorieme. A to určite  nechceme.

…záleží len na nás – je to tak! Neobzerajte sa, pani (…..) doplňte, prosím, svoje meno. 🙂

Monika Habšudová
Mama 4 detí, slobodná duša a online podnikateľka. Autorka eBookov Vráť sa k sebe! a Krásna a fit po 40+ Inšpirujem k odvahe zmeniť svoj život a žiť jeho najlepšiu verziu aj vo veku po 40+. Pomáham rozbehnúť podnikanie bez rizík. Môj príbeh si prečítate tu>>

 Tento skvelý tip vám pomôže udržať si mladistvý vzhľad a skvelú kondičku aj vo veku po 40+

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov