Čo zasievame – lásku alebo strach?

Sedím v letiskovej hale, vedľa mňa rodičia s malou, asi 2,5 ročnou Simonkou. Otec číta noviny, mama len tak sedí a kričí: -Simonko, uklidni se! Zastav! Nelez tam, bože, upadneš! Ty si tak neposlušná! Aha, tady jdou policajti, vemou te sebou, když budeš zlobit! Simono, prosím te!!! Přestaň!!….Po 20minútach som sa smutne presunula, nedalo sa to počúvať. Spomenula som si na krásnu prednášku známeho detského psychológa o zasievaní semienok lásky a strachu. A čo my? Čo zasievame do našich detí my?

Nekecaj mi do výchovy

Možno som mala niečo povedať, neviem. Tá malá totiž nerobila nič zlé – iba objavovala svet okolo seba. A rodičom sa práve príliš nechcelo objavovať ho spolu s ňou, tak ju za to okrikovali. Hm. Hovoriť niekomu do „výchovy“ je veľmi ošemetná záležitosť. Keď vás svokra stále upozorňovala, že to dieťa fakt rozmaznávate (alebo naopak drezúrujete), tiež ste mali chuť skríknuť: Nekecaj mi do výchovy – teraz tu držím žezlo ja! A tak je to správne. Ide však o to, panovať múdro. Zasievať lásku, a nie strach.

 Ako automatická práčka

Žiaľ, často naša výchova pozostáva prevažne len z takýchto príkazov a zákazov. Točíme ich úplne automaticky, ako taká práčka. Ako tá Simonkina mama. A v ranom veku  sa tie vety do ich podvedomia ukladajú najviac. Ak nám skutočne na našich deťoch záleží, (jasné, že áno) tak úplne na začiatok postačí sledovať naše výpovede smerom k nim, hlavne k tým najmenším. Tak schválne, aké sú tie vaše vety? Vaše výpovede smerom k deťom? Plné lásky a dôvery v život alebo plné strachu, kriku, upozornení?

 Slovo je mocná zbraň

Slovo je mocná zbraň. Vieme, ako dokáže potešiť, ako raniť  a ako dlho to bolí. Naše slová a vety sú ako semienka, ktoré zasievame do duše dieťaťa a ono sa z nich učí všetko o živote. Z neustálych príkazov a zákazov získa len presvedčenie, že svet nie je rozhodne bezpečné miesto pre život, lebo na každom kroku sa mu môže niečo stať!

A takto to raz budú mať v živote všetky dospelé Simonky a Simonkovia – budú nedôverčiví, pochybovační, neistí, nesmelí a radšej sa do ničoho nepustia – pre istotu. Prípadne tie svoje strachy prekryjú veeeľkým egom. A to len kvôli tomu, že rodičom sa nechcelo zdvihnúť zadok, na chvíľku ísť s nimi objavovať ten svet a byť nablízku, keby niečo…Alebo aspoň vysvetliť , čo je bezpečné a čo nie. Nebyť tou práčkou, čo neustále točí príkazy a zákazy. Radšej určiť mantinely, medzi ktorými sa dieťa môže slobodne hýbať.

99% zákazov hoďte do koša

Totiž, ak práve malé dieťa nelezie do hlbokej vody, nedrží ruku na horúcom sporáku a nevylieva mlieko po podlahe, všetko ostatné – tých 99% vecí, čo práve robí, sú mimo ohrozenia života! Možno mu treba len pomôcť, pridržať ho, dať mu priestor na skúmanie, prípadne vysvetliť, že to nie je vhodné, lebo…

…teraz práve ideme na oslavu k babičke a máčať sa v kaluži nie je dobrý nápad. ALE: a toto je dôležitejšie ako prvá časť vety – nabudúce obujeme šľapky, gumáčky a môžeš sa vymáčať v kaluži do sýta. A, samozrejme, mu to aj splniť. Alebo sa vymáčať v nej spolu s ním – aké bude šťastné 🙂 A vy budete pre svoje dieťa KING. A celý proces výchovy bude prebiehať viac hladko. Výchova totiž vôbec nie je jednosmerka. Ale o tom zas nabudúce.

Láska alebo strach?

Každým slovom, každou vetou a výpoveďou zasievame do našich detí lásku alebo strach. Lásku alebo strach. Nič medzitým. Naše deti objavujú svet s otvoreným náručím a čistou mysľou. Nekazme im tú radosť viac, ako je nutné.

Dajte si  jeden malý experiment, a síce začnite sledovať výpovede smerom k vašim deťom. Hneď vám bude jasné, čo zasievate. Tak čo je tam? Láska alebo strach? Dôvera v život alebo strach z neho? Sebadôvera alebo beznádej?

A teraz poďme ešte ďalej, lebo pre nás dospelých táto magická otázka platí ešte viac.

Otázka vhodná na všetko

A čo my dospelí? Totiž, v každej situácii, ktorú nám život prinesie, máme presne tú istú voľbu: myslieť, rozhodovať sa a konať z pozície lásky alebo strachu.

Vezmime si napríklad naše vzťahy. Ako vo vzťahu obaja jednáte? V akej pozícii v ňom ste? V pozícii lásky alebo strachu? Ak sa bojíme, že o toho druhého prídeme, tak konáme z pozície strachu – napríklad tak, že na partnera žiarlime.

Alebo taká hádka. Proste chceme mať „navrch“. Chceme víťaziť, presadiť tú SVOJU pravdu. Opäť konáme na základe strachu. Ničí nás strach, že ak sa neobhájime, prídeme o svoje postavenie, o prestíž alebo zlyháme…a stratíme svoju hodnotu. Presne preto staviame svoje sebavedomie na chrbte toho druhého. Nemáme sa radi, neveríme si a vyžadujeme od druhých to, čo chýba nám.

Konať na základe lásky znamená začať najskôr viac ľúbiť sám seba, aby som mal dosť lásky aj pre druhých. Pri hádke skúsiť opustiť tú SVOJU pravdu, SVOJE ego a pozrieť na vec očami druhého.. atď, atď. Skúsme to začať sledovať. Skúsme tak začať konať a mnoho vecí v živote sa zmení. Takže čo zvíťazí v najbližšej situácii nášho života? Láska alebo strach?

 

Monika Habšudová
Mama 4 detí, slobodná duša a online podnikateľka. Autorka eBookov Vráť sa k sebe! a Krásna a fit po 40+ Inšpirujem k odvahe zmeniť svoj život a žiť jeho najlepšiu verziu aj vo veku po 40+. Pomáham rozbehnúť podnikanie bez rizík. Môj príbeh si prečítate tu>>

 Tento skvelý tip vám pomôže udržať si mladistvý vzhľad a skvelú kondičku aj vo veku po 40+

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov